… vnimala som len naval krásnych slov z krásnej duše.. a pier..
ty.. láska , viac , menej , maternica , láska , srdiečko, milovanie , kamasutra , sex , vagina , muži , delenie ,
rozpraval na mna ale cesta do mojej mysle bola prilis dlha.. aj ked sme boli pri sebe tak blizko
kable som mala v ten vecer neobycajne poprepajane , mozok a ostatne v tej chvili nepotrebne ustroje mojho tela , boli natvrdo vypojene ..
„rozumies?“ opytal sa anjelskym hlasom.. a ja som sa snazila rychlo pospajat vysypanu hrst slov , tak aby mi davali vyznam ktory by zapadal..
„nie.. „ povedala som.. opatrne s previnilym usmevom, aby si nemyslel ze to hovorim len aby neprestal rozpravat.. aj ked.. ;)
pokracoval.. prikladom , potom este jednym..
urcite citil ako hltam jeho slova a ukladam ich kamsi do medzipamate , do priehradky zatial nepochopene .. s nalepkou „ vyriesit co najskor“ ..
aj ked mi slova nedavali vyznam..
moje zelene oci a v nich zname vlhko , pred placom ..
ubezpecilo ma to ze prebieha aspon nejaky vnutorny proces..
slov bolo prilis az sa vysypali zo skatule a nasli si miesto v hlave same..
pomaly mi dochadzalo.. / dochadza postupne doteraz / co chcel vlastne „ basnik“ povedat..
rozlames srdce na kusky.. rozdas vsetkym okolo.. postupne ich vietor zivota zaveje daleko od teba.. daleko.. a este dalej ako si myslis.. a ked vecer zaspavas.. myslis na nich..
kde asi tak su, co robia ? a ako sa ma vlastne tvoja cast srdca??
odpoved nieje..
zaspavas az pri predsave ze sa opat niekedy niekde stretnete a oni ta prekvapia tym ze z vrecka vytiahnú kúsok teba samej..
preco mi je tak tazko? pytam sa seba samej..
tazko sa mi prenasaju hory, ked mam len jeden kusok z mojho celeho srdiecka..
asi chapem..
nechcelo sa mi ani pohnut , ale chcela som ho tak velmi citit ...
„este ta obijmem a idem“ .. krasne klamstvo viem, ze vedel , ze s nim budem celu noc.. bdiet v sne..
oblial ma pocit tepla , bezpecia a celkovej.. hmm nieje na to slovo.. harmonie? blazenosti? naplnenosti? radosti? nieco.. ako ked si lahnete vycerpany do perin..
a viete ze tam vam nik neublizi a niekde kusok nad vami visi carokrasny sen..
a to bolo len par sekund stravenych pri prameni jeho krasnych farieb aury..
predstava hodin v takej blizkosti ma „zabija“ krasou...
kazdy krok urobeny smerom od neho, bol moc silný..
„jebe mi , zasa mi strasne jebe segri“. posepkala som Lucke , ktora vsetkemu rozumela..
myslim ze to pochopila uz poobede, ked som namalovana spokojne cakala od 15 tej pri telke na telefonat..
„nerviii Marenooo „ nasa oblubena veta..
cez slzy som sa smiala, keby sa vidim prvy krat , myslela by som si ze som blazon..
... koniec koncov mozno aj som ...
auto sa pohlo a ja som chcela nieco rychlo urobit ...
hmm? povedat mu nech mi to fakt nerobi.. a nenechava ma tu..
ze mi staci ze budem ticho sediet a vnimat jeho dusu..
ze budem naozaj ... skraty??!!
kracala som , pomaly a precitovala ako mi uz teraz chyba..
krasne.. nadherne krasne.. vyprskla som radostou okraslenou slzami..
ruka zachytila vzdusny bozk, co mi poslal..
ocurala som novinovy stanok.. objednala slivovicu.. a pod chvilou utierala slzy..
krasne som si nerozumela.. noc otvoreneho srdca hm...??
a to vsetko je len zaciatok...
Ďakujem Ti, moc si všetko čo si sa mi v ten večer snažil odovzdat vážim..
Komentáre
Kacatko ja viem.....