kacka

… vnimala som len naval krásnych slov z krásnej duše.. a pier..

ty.. láska , viac , menej , maternica , láska , srdiečko, milovanie , kamasutra , sex , vagina , muži , delenie ,    

rozpraval na mna ale cesta do mojej mysle bola prilis dlha.. aj ked sme boli pri sebe tak blizko

kable som mala v ten vecer neobycajne poprepajane ,  mozok a ostatne v tej chvili nepotrebne ustroje mojho tela , boli natvrdo vypojene .. 

„rozumies?“ opytal sa anjelskym hlasom.. a ja som sa snazila rychlo pospajat vysypanu hrst slov , tak aby mi davali vyznam ktory by zapadal..

„nie.. „ povedala som.. opatrne s previnilym usmevom, aby si nemyslel ze to hovorim  len aby neprestal rozpravat.. aj ked.. ;)

pokracoval.. prikladom , potom este jednym..

urcite citil ako hltam jeho slova a ukladam ich kamsi do medzipamate , do priehradky zatial nepochopene .. s nalepkou „ vyriesit co najskor“ ..

aj ked mi slova nedavali vyznam..

moje zelene oci a v nich zname vlhko , pred placom ..

 ubezpecilo ma to  ze prebieha aspon nejaky vnutorny proces..

slov bolo prilis az sa vysypali zo skatule a nasli si miesto v hlave same..

pomaly mi dochadzalo.. / dochadza postupne doteraz / co chcel vlastne „ basnik“  povedat..

rozlames srdce na kusky.. rozdas vsetkym okolo.. postupne ich vietor zivota zaveje daleko od teba.. daleko.. a este dalej ako si myslis.. a ked vecer zaspavas.. myslis na nich..

kde asi tak su, co robia ? a ako sa ma vlastne tvoja cast srdca??

odpoved nieje..

zaspavas az pri predsave ze sa opat niekedy niekde stretnete a oni ta prekvapia tym ze z vrecka vytiahnú kúsok teba samej..

preco mi je tak tazko? pytam sa seba samej..

tazko sa mi prenasaju hory, ked mam len jeden kusok z mojho celeho srdiecka..

asi chapem..

nechcelo sa mi ani pohnut , ale chcela som ho tak velmi citit ...

„este ta obijmem a idem“ .. krasne klamstvo viem, ze vedel , ze  s nim budem celu noc.. bdiet v sne..

oblial ma pocit tepla , bezpecia a celkovej.. hmm nieje na to slovo.. harmonie? blazenosti? naplnenosti? radosti? nieco.. ako ked si lahnete vycerpany do perin..

a viete ze tam vam nik neublizi a niekde kusok nad vami visi carokrasny sen..

a to bolo len par sekund stravenych pri prameni jeho krasnych farieb aury..

predstava hodin v takej blizkosti ma „zabija“ krasou...

kazdy krok urobeny smerom od neho, bol moc silný..

„jebe mi , zasa mi strasne jebe segri“. posepkala som Lucke , ktora vsetkemu rozumela..

myslim ze to pochopila uz poobede, ked som namalovana spokojne cakala od 15 tej pri telke na telefonat..

„nerviii Marenooo „ nasa oblubena veta..

cez slzy som sa smiala, keby sa vidim prvy krat , myslela by som si ze som blazon..

...  koniec koncov mozno aj som ...

auto sa pohlo a ja som chcela nieco rychlo urobit ...

hmm? povedat mu nech mi to fakt nerobi.. a nenechava ma tu..

ze mi staci ze budem ticho sediet a vnimat jeho dusu.. 

ze budem naozaj ... skraty??!!

kracala som , pomaly a precitovala ako mi uz teraz chyba..

krasne.. nadherne krasne.. vyprskla som radostou okraslenou slzami..

ruka zachytila vzdusny bozk, co mi poslal..

ocurala som novinovy stanok.. objednala  slivovicu.. a pod chvilou utierala slzy..

krasne som si nerozumela.. noc otvoreneho srdca hm...??

a to vsetko je len zaciatok...

Ďakujem Ti, moc si všetko čo si sa mi v ten večer snažil odovzdat vážim..