.. sedela som v sprchovom kúte , púštala som na seba striedavo teplú a studenú vodu a presviedčala som sa že chcem žiť..
Afirmácie ,ktoré dokážem púšťať v situáciach tiesne , naozaj hraničia so zdravým rozumom..
Mama trpiaca nespracovaným blokom po rozvode , brat ktorý vďaka spoločnému bývaniu s mamou stráca zdravý úsudok a kruh v ktorom sa točím už dva mesiace a nedokážem úspešne dokončiť ani jednu začatú vec ma donutil prehodnotit životný priebeh cesty.. inventúra duše..
Po hodinovej regeneračnej sprche som sa presunula do izby vybrala som si najoblubenejšie spodné prádlo , použila najvoňavejšiu voňavku a snažila som celý svoj život skryť pod kapucňu..
Bola som vďačná , že som v cudzom meste.. bez možnosti stretnúť niekoho komu by som musela odpoveďať na primitívne otázky..
Kráčala som ulicami , pozorujúc okoloidúcich ľudí som hladala odpovede na otázky mojej duše.. Neodpovedali.. všetci akoby zmizli..
„Bhagavan.. pomož mi prosím odtiaľ kde si.. potrebujem znamenie , náznak cesty.. nejaké skurvené záchranné koleso..“ šepkala som v duchu..
So zrýchleným krokom , tepom a dychom som vletela do večierky , ktorá sa nečakane objavila po pravej ruke..
Večierka ako vystrihnutá zo starého filmu , plná alkoholu sladkostí a ničoho normálne na jedenie..
„ slivovicu a pollitrovú colu prosím“..
pán sa chápavo usmial.
„ lajtku , či normálnu?“
„ obyčajnú..“
Sadla som si na múrik s výhladom na Dunaj , usrkávala som striedavo z fliaš a necitila som sa vobec trápne , hlúpo a dokonca žiadny podobne priblblý pocit z nizkovibracnej skály pocitov sa nedostavil..
Lepšie je ožrať sa ako spáchať samovraždu , no nie..?
...
Pomaly som otvárala oči.. izba voňala čistými perinami a v obrazoch mi chodil rýchly zostrih z noci.. orgcaná lavička , stromček , policajné auto a stratená teniska , či čo..
Ležala som v bielom tričku velkosti minimalne dva XL , s veselo sfarbenými trenkami pod perinou , ktorá voňala po aviváži..
Nepodobalo sa to na nemocničnú izbu.. snažila som sa vybaviť si spálne všetkych svojich priatelov , kamarátov či vzdialených známych.. a nič..
Chvílu som ležala a premýšlala čo mám robiť.. videla som sa ako utekám v pyžame cez okno aby som sa vyhla trápnemu stretnutiu ani neviem koho , niekde v jeho byte..
Po katastrofických modeloch v mojej mysli som si sadla napostel asi minutu precitovala bolesť hlavi.. a prijala som realitu.. nieje iná možnost ako sa postavit za svoje činy a vyžrať si to dokonca..
O som otvárala klučku a bola som pripravená naozaj na všetko.. na milú pani , ktorá prišla pred 10 rokmi o dcéru , starého upoteného kamionistu, petržalského narkomana , ježibabu čo ma vzala k sebe, len aby ju susedy neohovorili , ci dokonca manželský pár ktorý ma v noci nechutne zneužil..
Otvorila som dvere.. a bez slova som stála..
„ Ahoj jednotopánková princezná , vitaj .. nieje to královstvo o akom som počúval 20 minut v aute , ale hádam sa uskromniš..“ usmial sa na mna a smiešne sa poklonil..
„ Ahoj , ja som Katka a najračej by som tu teraz nebola“
„ Teší ma Katka , som rád že si tu a budem ešte račej keď príjmeš pozvanie na polievku , ktorá by mala byť dovarená v priebehu niekolkých minút..“
„ Si zlatý a chcem sa Ti poďakovať za to že som v suchu a pravdepodobne aj za to že žijem a ospravedlniť sa Ti za všetko aj keď vlastne presne neviem za čo.“
„ To je v poriadku.. Bol to jeden z najzábavnejších večerov mojho života“
„ Tak som rada že si sa pobavil“ ... obaja sme vybuchli smiechom...
Stála som bez podprsenky vo velkom tričku v byte u neznámeho muža , bez spomienok na včerajšok.. a hmm.. a cítila som sa príjemne..
„čo keby sa pohneš s tych dverí a dáš si somnou niečo na ranajky?“ ukázal na obývačkový stol , ktorý bol plný jedla.. čakala ma šialka , dokonca dve.. jedna na čaj a druhá na kávu ..presne tak ako to milujem..
„sadla som si poslušne na sedačku..
„ papaj čo ti chutí..“
„ vieš.. ja.. ja by som sa račej vyčurala ako jedla“
„ ty si číslo a čo nepovieš.. poď za mnou ukážem ti kde je wecko s kupelkou“
Išla som tesne za ním , nadherne voňal.. ostrá vona podobná tej ktorá mi počas pubertálnych čias pripomínala vysnívaného muža.. zavrela som oči a potichu so zámerom zhlboka sa nadýchnuť som kráčala..
So zavterými očami v polovici hlbokého nádychu som mu narazila do chrbta , pretože sme už stáli pred kúpelnou..
„prepáč , mám spomalené reflexi.. usmiala som sa
„možno keby skúsiš otvorit oči , hm?“
nechápavo som nanho pozrela a periferne mi pristal zrak na velkom chodbovom zrkadle..
...hanbaaaaaaaaaa..
„dobre skúsim to“ zašepkala som so sklonenou hlavou..
„tu je wécko , hore máš uterák , mydlo , šampón , fén je na poličke.. “ usmial sa , asi presne vie ako chutí sprcha po nechutnej najebávke..
„ dakujem , ešte raz fakt dííík“
Zatvorila som kupelnové dvere, sadla som si na prádlový koš , oproti poloprázdnej práčke kde sa točili moje veci..
Mala som chuť na cigu..
Na takú meditačnú.. ktorá naštartuje moje telo a ducha..no čo , ciga nebola.. Tak som si potichučky dávala veci dokopy aj bez nej..
„Sedím na prádlovom koši u chlapa ,ktorý má tie najkrajšie oči aké som kedz videla, perie mi pravdepodobne ogrcané veci a naranajky som dostala dve šialky..
V dalších faktoch som nemohla kvoli bušeniu srdca pokračovať , tak som vliezla do sprchy..
Horúca padajúca voda , mi pripadala ako teplé Amazonské zátoky s vodopádmi..
Také hmmmm len nehybne stáť a užívať si hrejivý dotyk na tele..
Chcela som aby prišiel, aby som naňho vykukla s mokrými vlasmi spoza skla..
Aby... mmm aby sa bez slov vyzliekol a s usmevom vošiel ku mne..
„ježis zas mi jebe“ Amazonské vodopády som pretočila na Tatranský prameň 2 stupňovej vody, aby som sa prebrala z iluzíí svojej mysle..
„žiješ princezná?“
Zabručal pravdepodobne prechádzajúc do kuchyne..
„ áááááno , už sa len oblečem a idem“
Obyvačkový stol bol obohatený o čerstvo dovarenú polievku..
„Možem Ti nabrať?“
„možeš“ usmiala som sa
Polievka bolá vrelá tak sme obaja poslušne čakali..
„možem chlípať ?“ pozrela som nanho cez pol izby..
„ po včerajšku možeš aj chlípať kludne....“
„ ha ha bavíš sa, však? Mohol by si mi to rozpovedať , teda kým sa ti ochladí polievka , čo ty na to?“
„ Niesom si istý či to chceš počuť..“
„ Ba chcem , som hovado ja viem..“
„ Naposledy som sedela slušne na múriku a usrkávala som si z flaše..“ a dalej?
„dalej neviem..
Ja som došiel až keď si sa s jednou topánkou prechádzala po muriku..
Zavolali nás chalani, čo sedeli nedaleko na lavičkách..“
„ ehm , jak zavolali , to boli kamoši?“
„ nie , vytočili 158 , že sa po muriku prechádza dievča, ktorá má len jednu botasku a keď neprídeme skoro, dopije flašu úplne....a tak sme prišli..“
„nijééééééééééééééé ty si policajt???“
„ áno , boli sme tam do troch minút , boli sme blízko..“
„ ježiš jaká hanba , normálne majaková šou? Krikoty , blakoty?“
„nie .. šak sme nevedeli čo máš v pláne.. auto sme odparkovali pri stromoch.. a pomaly sme sa k Tebe blížili , rozprával som na teba už od cesty , aby si sa nezlakla..“
„ Dobrý večer slečna možete zísť dole?“ takto som sa Ti prihovoril..
„ bola som velmi sprostá??“
„ ani nie..“
„ stále si spomínala Bag , Bahga či čo..“
„ Bhagavana asi ..“
„ ano presne , čo to je?“
„ oh , to je moc nadlho , ale je to moj fiktívny priatel , ktorý realne existuje v inej dimenzii , heh „
„tušil som že si šibnutá“ zatukal si polievkovou lyžicou na čelo..
Pokrčila som plecami a usrkla som si najhlasnejšie na svete..
„ A ďalej?“
„ Povedala si že zídeš , ale musíme ostať s tebou , lebo si tu druhý deň a nevieš kde bývaš a tvoj tato je bývalý policajt a on by určite zostal..
„ zobrali sme ťa na stanicu , okrem toho že si obvracala záchody a pod chvílou si sa chcela prechádzať to prebiehalo hladko , všetci sa na teba chodili pozerať , spala si ako bábanko..
„keď mi skončila služba odniesol som ťa do auta a zobral som ťa k sebe“
„bežne berieš pocestných alkoholikov domov?“ podrýpla som preventívne..
„ nie , ale bežne mi nerozprávajú veci ako ty..“
„ aké?? zakrývač .. ha?“
„ niektoré veci si nehám v zálohe , sú tajné..“
Po dlhšom tichu som mala chuť mu poďakovať , povedať mu aký je krásny , že vonia ako sen a že som nikdy nikdy nevidela krajšie čierne oči ako tie jeho..
„ ďakujem Ti krásne za všetko , cítim sa s tebou moc prijemne a som rada že si ma zachránil“
„ nemáš začo.. ale už to nerob princezná , si moc krásna na to aby si tak škaredo slopala“
„polepším sa..“
„ videla som že si mi opral veci , dakujem ale neviem ako teraz pojdem domov..“
„ no buď počkáš kým uschnu na radiatore , alebo Ti niečo nájdem..“ zareagoval pohotovo..
Našiel.. o 2 čísla vacšú mikinu , tepláky a šlapky ..
Zaviezol ma domov , mala som pocit že ide náročky okolo celej Bratislavy , ale moc som toho k ceste povedať nevedela..
„ Tak už sme tu..“
„ jo , dakujem ti ešte raz , čo som dlžná za takýto kompletný servis?“
„ jedného nočného mekdonalda“
„ dohodnuté“ usmiala som sa , poklonila hlavou na znak vďaky a zabuchla som dvere na aute..
Audina rýchlo výcúvala a bolo ticho..
Doma som si urobila dva litre Puer-u a celý večer som si užívala jeho tepláky..
***
Komentáre
hmmm