Pohovorová realita...od rána v strese z toho ako trafím, keď mám auto v oprave a čo si oblečem ked jedno sako sa zbehlo a druhé ma len jeden gombík..
Rozhodla som sa že vyzarím o hodinu skor..
Našla som miesto konania a pozrela som na hodinky.. od začatia pohovoru ma delila este pol hodina a sedeť pod svetlami ktoré zo mna dokážu za rekordný čas vycucať všetkú energiu sa mi nechcelo , našla som pred budovou zavretu krčmu, kde po lete ostali na terase lavičky..
Ako zvyčajne som sa rozložila.. kniha a džuš na stole.. v ruke ceruzka..
Listovala som knihu, podčiarkovala si podstatné informácie, ked som zaregistrovala chlapa okolo 40tky , idúceho oproti.. pritiahol mi zrak a stretli sa nám oči, tak zvláštne neemočne.. bez usmevu.. hned mi svetelným telom došlo že ide na ten istý pohovor ako ja..
Stretla som ho aj druhý krát..vychádzal z dverí pred ktorými som stála čakajúc na pozvanie.. opať sme na seba nechápavo pozreli a mna potešil fakt že moja intuicia opať raz neklamala.. prvým kolom pohovoru som prešla uspesne a pokracovanie bolo na druhý den o 18tej hodine..
...
Tento krát som prišla skor len o 10 minút , sedela som na schodoch a ovjevala som sa..
Zastal výťah.. vystúpil on..
„Dobrý..“
„Dobrý..“
„aj vy idete asi na ten istý pohovor ako ja.. videli sme sa už včera keď som vychádzal z dverí, stála ste na chodbe“
„ano viem , všimla som si vás..“ pozerala som sa nanho a bolo mi divné čo tu robí chlap v rokoch , dokonale oblečený v kombináci prírodnych materiálov so slušným štýlom.. a nemohla som si pomocť,ale pripomínal mi Bima..
Energia vyzreteho muža, bezpečia , nekonečnej lásky a pokoja v očiach..
„idete ako fyzická osoba či ako firma?“
„na konkurz idem ako fyzická osoba , ale je tam možnosť ze to potiahnem aj cez firmu, uvidim preto som tu neviem o čo ide presne“
„A s čím pracujete ak sa smiem opýtať?“
„ ja? So všetkým a s ničím..“ usmiala som sa ..
Prekvapene na mna pozrel.. „ hmm to je dvojzmyselné..“
„myslím že aj troj..“ odsekla som sucho a robila som sa že čítam..
Bolo chvílové ticho.. myslím že také prirodzené..
„ja mám normálne nutkanie , dat vám moju vizitku..“
„ tak to urobte, aj tak mam pocit že som sem neprišla kvoli pohovoru..“
Smerovanie našeho rozhovoru do hlbky prerušil , manažér , ktorý sa zjavil na chodbe.. „podťe za mnou..“
Posadali sme si.. v malej miestnosti s fixkovou tabulou.. prednáška ktorá mala priblížit pracovnu oblast ma utvrdila v tom aka je spoločnost kurva a chcelo sa mi kričat..
„no čo urobíte ked nestihate platit uver na požičané dva miliony a auto?“
.. čakala som na odpoveď..
„no vydáte sa samozrejme , vtedy bude váš spoločný prijem raz tak velky a bude sa vám lahšie splácať..“
znechutene som sa nanho pozrela..
„čo pani Vrábelová, vy sa nechcete vydať?“
„nie nechcem..“
„naozaj a vy nechcete mať deti?“
„ to čo máte za asociácie prosím vás?.. deti možem mat aj bez svadby..“
Myslela som že už som to prestrelila, ale tváril že je v pohode..
Z miery ho vyviedlo až ked som vybuchla smiechom po jeho vážnom tvrdení..
„ smrť nieje to najhoršie čo sa vám može v tomto život stať..“
„prosím Vás zopakujte to, ja si to zapísem bola to krásna myslienka..“
Pozrel sa na mna s rozšírenými nosnymi dierkami.. a zopakoval vetu..
„moment nemám papier..“ načiahla som sa pre prospekt ktorý sme mali položené na stole.. a to bol začiatok konca..
Vystrelil rýchlosťou svetla, vytrhol mi prospekt z ruky a zaziapal „ to nemyslíte vážne!!“
„to su moje prospekty, z nemecka..“
„ aha pardón , tak mi podáte papier?“
Dávno som nevidela nikoho tak vnutorne dotknutého a urazeného..
Šmaril po mne papier.. a ja som sa skoro pošťala od smiechu.. všetko urýchlil a o 5 minút sme sa už viezli vo výťahu..
„Vy ste teda riadny živel“ pustil zo seba pán spolubojovník z pohovoru..
„no trafila som ho bohužial presne , ale tak.. nebola to vtipná veta z takých úst?“
Zasmiali sme sa..
Výťah zastal, vystúpili sme a od plynuleho priechodu ku schodom nás delila kovová tyč, ktorá sa otvára až po priložení karty , ktorú sme nemali.. vrátnik kráčal pomalým krokom a ked som si predstavila že mám ešte 3 minuty strávit v tejto budove..
Jednou rukou som sa chytila spolubojovníka a opatrne jedna noha, druhá noha som preskočila závoru.. kráčala som k zastávke..
Vyšli sme z budovi s dobrou náladou..
„môžem vás ešte zavolať na cigaretu?“
„možte , ale mám svoje dakujem..“
Stáli sme pri aute ako starý známy..
„ videl som tie vaše rengenove oči..ked som kráčal na prvé kolo rozhovoru , sedeli ste tu na lavičke však? Videl som tiež že ste sa nepozerali na mna.. ale do mojej duše..“
„ano , tak nejako..“ usmiala som sa..
„aj ja som si vás pozrel..“
„tak sme si potom kvit..“
„a čo hovorite na pohovor beriete to?“
„ ja asi nie, neviem.. zdá sa mi to moc komplikované , tajne, zavezujuce a zdlhave.. ale preistotu to prekonzultujem s kartami“ usmiala som sa...
„ veštite?? Veštim.. sama sebe a priatelom, nič vázne..“
„ aj ja som vestil z kávy , dotyku a rúk..“
„tak to znie zaujmavo.. z kávy to ma vždy fascinovalo , vonia to ozajstnou mágiou.
Dúfam že my teda niekedy vyveštíte z kariet..“
„ nevidim v tom problém , určite sa dohodneme..“
Všimol si ako žmolím v ruke lístok na električku..
„ kde idete , ak sa smiem opytat .. mozno to mam po ceste..“
„ bývam v rači, ale v pohode pojdem aj na elektricke..“
„noo ved to mam po ceste ak chcete..“
Chvílu som váhala.. či nasadnut , či nenasadnut.. ale hned ma napadlo ako kazde ráno ked precitnem prosím vesmir len o spravne napojenia.. a ludi ktorý mi pomožu..
a tak som nasadla..
zastavil pred mojím vchodom , „dáte si ešte cigaretu somnou?“
„nie dakujem , nefajčim tak vela.. ale kludne si zapalte ja s Vami počkám“
Sedeli sme v aute a nebolo momentu , kedy by zastala reč..
Bol to po dlhej dobre človek z ktorého išliel silný prúd úprimnosti bez zakrývačných fráz a prvkov.. vlastne som si v jednom momente uvedomila že takto sa rozprávam len s Edičnou..
„mohli by sme si aj potykať, čo vy na to..?“
„mohli , ja som Katka..“
„.. ja som Karol..“ usmial sa a podali sme si ruky..
Potykanie ešte viac otvorilo hranice rozhovorov a tém bolo tak vela že som sa miestami strácala a myslím že aj on..
„ chcem ti ešte povedať Katka , myslíš si že naleješ liter vody do dvojdecáka?“
„ neviem ako to myslis, dá sa na to odpovedať viacerými sposobmi , ale myslím že nie.. liter sa nemestí do dvojdecáka..“
„no vidiš tak prečo si to robila na pohovore..?“
„prepáč Karol , ja Ti nerozumiem..“
„ no videla si že ten manažér je niekde inde ako ty a ty si sa s nim rozprávala na svojej úrovni..“
„hmmm..“
„ napríklad tá svadba.. ked sa na Teba pozriem ja , chápem že z mužmi nemáš problém, a vydávať sa nechceš kvoli väzbe ktorá svadbou vzniká , vidím v Tebe tiež to že je pre Teba prirodzené spoznávať stále nových ľudí a že keď ostaneš obmedzená pri jednom , robí to zle tvojej duši.. ale on to pochopil úplne inak , že si vyjebaná feministka..“
Pozerala som sa na Karola, ktorý rozprával svoje postrehy a ani nevedel , že mi dával do rúk dalšie šteblíky pre moj rebrík do neba..
„ano bolo mi jasné, že mi nerozumie , ale už ma unavuje prisposobovať sa všetkým , na mna niekto bere ohlad?ked sa somnou rozpráva..? že pride ku mne a zvýši svoju úroveň , len aby som ja všetko pochopila a cítila som sa fajn?
Myslím že nie..“
„to máš síce pravdu , ale koniec koncov keď sa neprisposobíš uškodíš len sebe , lebo sa ta ludia budu bát, alebo si o tebe budu mysleť že si uplne šibnutá..“
„ áno , to si myslia už aj teraz.. ale neviem zatial na to žiadnu orpavu, a ked ti mám uprimne povedať ja ju asi ani nechcem.. nechcem pracovat s ludmi čo su neni na mojej.. chcem byt bohata , chcem sa obliekat do drahých krásnych šiat a užívať si život ako obzčajný človek, ale nemožem zapierať to čo mi je prirodzene.. možem ale už nechcem robila som to 19 rokov..“
„Ty ani nevieš aký máš dar..“
„ nechci sa obliekať do drahých šiat a obalovat sa nálepkami obýčajných..
Máš neuveritelnú silu ked sa niekde zjavíš.. dávno som nevidel tak erotikou nabité dievča ako si ty , máš užasný roentgenový pohlad a poznám ta síce len 2 hodiny ale určite nemáš 20 rokov..
„ Karol .. to nieje tak.. to sú všetko iba snahy..moje vedomé pokusy o záchranu svojej osobnosti.. vela ludí si myslí že som sexualna a plná erotiky.. a pritom je to moj dlhoročný problém.. teraz ked som sa oslobodila od mamy, začínam pracovať na blokoch ktoré mi celý život bránia užiť si milovanie , sex ..
„ každý máme nejaké veci poprilepované z rodiny a z výchovy , ale aspon vidiš že makáš a ideš dopredu..“
„ano to ano..“
„ daj mi ruku“ povedal do tmy a svoju nastavil do priestoru ..
Prvý pohlad na jeho velku dlan vo mne vzbudil pocit bezpečia..
„ nooo skús to.. iba mi podaj ruku..“
Nedoverčivo som nanho pozrela a dala som mu do dlane svoju..
„ ked sme prechádzali cez závoru vo firme , uplne prirodzene si sa ma chytila s maximalnou doverou si mi podala ruku aby sa ti lahšie prekročilo..“
„ a teraz si zmatená , dovera ktoru si vo mna mala bola podlomená mojou uprimnosťou k tebe a tym že som ti narovinu povedal aké mám z teba pocity , si strnulá a snažiš sa naladitť sa na pohodu“
„ noooo tak nejako , to všetko vieš vycítit cez dotyk..“
„aj ja sa tomu venujem vo volnom čase“ usmiala som sa
„ano to je to čo máš robiť..“
„nezabíjaj sa v žiadnej robote v kancelárii , musíš mať priamy kontakt s ludmi , teraz máš ešte pár rokov na cvičenie a naberanie skuseností , potom z toho budeš žiť..
Ja teraz ako tu pri Tebe sedím citim tak silnu energiu , že mám z toho až zimomriavky..“
Pozerala som sa nanho a zistila som že ani neviem či mu verím alebo to zase ukladám do priehradky žvásty o mojej osobe , kde ukladám všetky tie vety o nekonečnej kráse mojích očí , a podobne ladených grcov.. a možno.. možno je čas vytiahnuť ich a uveriť im..
„ dobre vieš prečo žiješ..“
„ neviem Karol , všetci maju nejaký hlboký zmysel, ktorý prezentuju a ked som sa zamyslela nad mojím.. moj zmysel tu na zemi je byť.. existovat , rozdávať lásku , svetlo a usmev , žijem pre to aby som sa zasmiala na tom že som večer stupila do hovna..“
„ ano.. to som ti chcel povedať.. vidím to a to čo si vymenovala je velmi vystižné a trefné.. ale dá sa to pochopiť aj inak..
držal mi ruku a pohladil mi tu prstom.. necítila som sa najpríjemnejšie , nechcela som riešiť žiadnu vec s erotickým podtónom..
„ Karol .. ja.. vieš ja.. „ pomaly som mu púšťala ruku..
„ Prestan , nechcem ta zbalit, nieje to proces balenia . len mi doveruj a vráť mi tvoju ruku do dlane..“
„ mmmm „pomaly som položila ruku spať na jeho a nažila som sa uvolniť..
„urob čo chceš..“ pozrel sa mi do oči..
„ čo??“
„ urob čo chceš.. urob to čo cítiš , to čo ťa napadne“
Sedela som strnulo na sedadle a nechápala som čo odomna chce..
No po piatej minute , čo nahlas opakoval „urob to čo chceš..“
Som sa uvolnila a vrátila sa mi chvíla ako sme odchádzali z budovy von a ja som mala chuť ho pobozkať..
Prekvapene som otvorila oči , vytrhla som mu ruku a vyplašene som predniesla
„ Karol ja nechcem urobiť to čo chcem, prepáč“
Karol vybuchol smiechom a ja s ním..
„ vidíš.. toto som ti chcel ukázať ako sa sama okrádaš o život“
Pozerala som nanho a ostalo mi tažko uvedomila som si kolko krát som chcela niekomu povedať , že sa mi páči, kolko zmrzlín som chcela kupiť pubertiakom kráčajúcim zo školy , kolko bozkov som chcela rozdať brigádnikom za pokladňami..
„ ano máš pravdu, ale nežijeme v dobe kedy je to možné , braťv si čo nám patrí..“
„ pozor.. nežili sme.. ale doba sa mení.. a mení sa kvoli nam..“
„ požičaj mi ešte tu rúčku..“
Vrátila som mu ruku opať s doverou do dlane..
„ a urob čo chceš..“
Chvílu som váhala so zatvorenými očami.. až som povolila..
Otvorila som kukadla , jemne som mu zovrela ruku a pobozkala som ho..
Pocit ktorý ma zalial sa nedá opísať bol to ohňostroj lásky , tužby , dovery a myslím že to bol život..
Karol ostal sedieť bez pohybu.. „tak myslel som že mi pohladíš ruku a nie že ma pobozkáš..tak .. ja... hmm.. daj mi minutku musim to spracovať..
Zrazu mi prišiel taký smiešny.. vyzretý muž po 40tke rozdýchava bozk..bozk s prepichnutou perou ozdobenou karabinkou , ktorá chutí po jahodách.. aké to musí byť zvláštne.. možno má ženu a nebozkal sa s nikým iným aj 12 rokov..
„mrzí ma že teraz ja nemožem urobiť čo chcem..“
Usmial sa a pohladil ma po lícach..
„ citíla som sa nabitá ako po neuveritelnej milovačke , vnutorný orgazmus.. návaly radosti a vagón endorfínov ..
„ Neviem prečo som ťa stretol ale som moc štastný,..“
„ neviem ani ja.. čo toto bolo za napojenie, ale je to príjemne a myslím že nám čoskoro niekto zhora odhali pravý dovod stretnutia..“
„ možno sme si prišli zachrániť životy..“
„veru..“
V tú noc som nespala , prehrávala som si Karolove slová a snažila som sa ich rozšifrovať..
Komentáre