... Dnes mi vytrhli zub.. ubolená som si sadala do auta , kde ma premohol zvláštny , no predsa známy pocit ..ostala som bez pohybu sedieť s kľúčom v zapaľovaní a snažila som sa precítiť o čo ide tento krát ..
..detsky smútok za vytrhnutým zubom?? .. či len pocit uvoľnenia mimo miesta "činu" ...
z nehybného stavu ma prebrala až moja prvá slza ktorá mi z konca nosa cinkla na čiernu košeľu kde sa vpila do neviditeľná..
bola som v úlohe tichého pozorovateľa a myslela som si že je po všetkom..
naštartovala som a zaradila jednotku ...
k prvej svetelnej križovatke som už však dorazila so súkromným potokom na tvári , snažila som sa vyplašenému mladému mužovi v susednom pruhu strnulým úsmevom povedať že sa nič vážne nedeje a my baby občas musíme plakať aby nám to naše jemne srdce neprasklo žiaľom , no podľa vypleštených očí som nebola pochopená..
na ďalšej červenej som sa už smiala s bublinami v nose.. a mihalnicami zlepenými do neidentifikovateľného tvaru..
..ostalo mi divno.. prvý krát som sa cítila obmedzená svojim fyzickým telom..
chcelo sa mi lietať.. tak moc som chcela byt hocikde inde len nie tu..
zábleskami sa mi objavovali rôzne životné situácie, smiešne aj smutne..
pozerala som sa von z auta , v preplnenom meste a cítila som sa tak sama.. chcelo sa mi vybehnúť a zatancovať si..
len tak na počesť zelenej a červenej na semafore..
ľudia vážne sedeli a nervózne čakali na odpal vpred..
nebolo by krásne keby zastanú na semafore a cez otvorene okna debatujú? ponúkajú sa cukrikmi, žuvačkami , vymieňajú si cédečka s nekonečne krásnou hudbou .. alebo.. stačilo by keby len vyslovia čo si myslia..
"mm aké má krásne oči" , "oh ta je neodolateľná " , "jeeej aké milé detičky "...
vybavil sa mi text z Oshovej knihy , že základ života je zmieriť sa že sme teraz tu na Zemi..
zbytok cesty som sa mlčky rozprávala sama so sebou a ukludnovala som svoju dušu.
snažila som sa vysvetliť si že tu ešte predsa len muším chvíľu byt , a lielat budem neskôr..
ako každý moment zúfalosti ma napadlo predať všetko čo mám a odísť do Indie iba tak s batohom a čistým srdcom...
Komentáre