kacka

 

 

Akurát som doumývala riad , lahla som si spokojne na postel a premýšlala som opať vo výšinách nekonečných rozmerov.. tútú tútú.. sms..

 

 

Edičná.. naše mimorealitové rozhovory s Edičnou hraničia so zdravým rozumom.. píšeme v šifrách, a často nam na dorozumenie stačia smajlovia a citoslovce vzrušnia či smiechu..

 

 

 

 

 

 

 

Tak.. a plán na večer prišiel sám..

 

Čakala som poslušne pri PNS ako sme sa dohodli..

Edičná nezvykne meškať.. Zvoním, či je šetko OK..

„ Haló žiješ?!“

„ Ahooj prepáč nezabudla som, boli sme ešte s Majkom odviesť segru na letisko , budeme chvílu meškať..

„ Paráda , čakám tu..“

„ Dobre , ponáhľam .. pá..“

 

.. sadla som si na múrik a hrala som tenis na telefóne.. z dosť dobre rozohratého turnaja ma vyrušilo zatrúbenie okoloidúceho auta.. potom druhého..

 

Po piatom okoloiducom aute , ktoré vydávalo zvukové výstražné znamenie som pochopila,že sedieť na múriku pred kostolom v dierkavých pančuškách a kabátiku s kabelkou v ruke nieje ten najlepší nápad..

Pomaly som kráčala v smere príjazdu Edičnej s hlavou otočenou medzi hviezdy..

 

Zašmykovalo pri mne čierne BMW..

Tvarila som sa že som to vobec nepostrehla a kráčala som dalej bez zastavenia..

 

„ Ahoj..“ počula som z auta.. ktoré pri mne kráčalo krokom..

„prepáč, nechcem sa rozprávať , čakám kamošku a niesom kurwa aj ked mám dierkave silonky a kabelku..“ odsekávala som nezaujato s pohladom vpred..

„ej ha aka si prudká nemusíš sa hned jedovať..“

„ja sa nejedujem“ prešla som už druhu zebru na ceste.. zastavila som a sadla som si na drevennu lavičku na zastávke.. zapalila som si cigarku..

„ ked som ta už stretol nemožem ta tu nehat sedet len tak.. my muži máme v sebe vela pudov a jeden z tých vela vela pudov je ochrana žien,preto tu s tebou ostanem kym nepride kamoška.. aby sa ti nič nestalo..“

 

Tahala som z cigarety a nevedela som ho zaradiť.. či je to normálny chalanisko , ktoremu len momentalne jeblo na hlavu, alebo je to totalny psychopat,ktorý si honí ego na tom že chodí v noci strážiť jemné ženy po Bratislave..“

                               

Mlčky som sedela a modlila som sa aby už Edičná bola blízko..

BMW pod odrazom nočnej ulice s bratislavskym nadychom vyzeralo naozaj dobre..

Jeho som velmi nevidela.. zazrela som len mierne zarastenú tvár,bielu mikinu s kapucnou.. očami som čekla ešpézetku.. 444 .. jasné.. vyfajčené číslo..

 

„ a čo chystáte takto v strede týždna..?“

„ to sa nehovorí , ked ti to prezradím budem ťa musieť zabiť..“

„ ej eeeeej.. skús zložiť tie zbrane..“

„ ty sám si zbraň ty zbraň..“ vybuchla som smiechom.. aký poetik zlož zbrane.. debilko..

„Skús sa na to pozreť troška z mojho pohladu..“

„a to je aký?“ prebliskli sa v interierovej tme nablískaneho fára jeho oči..

„ aký? Zastaviš na čiernom BMWečku s vyfajčeným číslom , povieš mi ahoj a chceš ma strážiť kým nedojde moja kamoška..“

odopol si pás a snažil sa naťahovať uši cez sedadlo spolujazdca, pravdepodobne aby ma lepšie počul.či videl..?

„ no ked si to povedala takto znie to naozaj trochu hlupo.. ale ked už tu stojím ako uplny kokod fakt počkám na tú kamošku..“

„ dobre počkaj..“ rezignovala som.. ked chce neh čaká.. dávno nestretám ludí len tak pre nič za nič..

 

Edičnú odpájali z hora a prišla až o desať minut , BeEmVéčkar mlčky sedel a tvaril sa že tam niesom a ja som spokojne sedela na dreve a snažila som sa tam nebiť..

Známe svetlá passatu v diali ma ozaj potešili.. zastavili tesne za ním.. vybehla som zo zastávky a chcela som sa mu podakovať.. ale bol rýchlejiší .. teda jeho ego.. zmizol v podobnom piskote v akom prišiel..

 

Edičnej som samozrejme urobila rýchly vycuc tejto historky , Majko nás hodil do mesta a akcia začala..

Po treťom striku , nás vylákala voňa mesta..

Držali sme sa pod pazuchami a smiali sme sa ako kone..

Len tak že máme nohy , ruky , vidíme a možme si užívať život..

 

„vieš čo?“

„čo?“

„ rozumieš mi?“

„ nie , ale rešpektujem ťa..“

„ viem..“ sklesla som v hlase..

„aj to sa ráta.. aj tak si jediná..“

„nebuď smutná..“

„ ba.. som...“

Objala ma pred kostolom Edičná v alkoholovom zjebe mojej vlastnej duše..

 

„vieš čo?“

„noo?“

„niekedy mam pocit že neexistujem..“

„čo?“

„fakt je to zvláštne.. niekedy mam proste pocit že som neni naozaj , ale iba akože..“

Kráčali sme po kockách do ktorých sa nám zarývali opatky a mne bolo zasa raz tak smutno.. najsmutnejsie na svete...

„no čoti mám povedať?“

„neviem.. povec že existujem..“

„existuješ.. jasné že existuješ.. ty drbo..“

 

Chytila som ju za ruku, aby som naozaj vedela či existujem.. a existovala som..

Po hodinovom túlaní sme sa rozhodli zmeniť smer – home..

Edičná v tú noc spala kusok od centra a zdalo sa jej vhodne využiť taxíkový spoj..

Narozdiel odomna , pri predstave ulisneho taxikára sa mi dvíhal žalúdok..

Nasadla som na električku a snažila som sa byť obyčajný priemerný električkový človek.. márne.. po dvoch zastávkach si ku mne sadol manželský pár, ktorý riešil manželskú hádku v plnom prúde..

Muž jej dával nezmyselné otázky.. a ona? Tvarila sa že realne hladá odpoveď..

 

Zbierali sa vo mne slová , ako inak pravdivé , prikrášlené nadávkami.. a vedela som že ked ich nevyslovím , budem sa týžden liečiť z bolesti hrdla.. na druhej strane som si bola vedomá že moja uloha pri tejto hadke ma byť pasívna a mam  byť len tichý katalizátor..

Po pár minutach som to nevydržala..

Stlačila som zazráčné zelené tlačítko oslobodenia a vyskackala som schody von z hromadnej dopravy..

„Ty si žiarlivý , podozrievačný kokod a jej sa čudujem že ťa trpí pri sebe..“

Zaziapala som na plné hrdlo , v momente keď sa dvere spokojne zavreli..

Obaja na mna prekvapene pozreli cez okno.. ale to už mi bolo jedno..

Bola som kúsok od domu , kúsok od miesta kde ma vyzdvihla Edičná... boleli ma nohy , medzi perami som držala sponky čo som si postpupne vyberala z vlasov a tešila som sa na postel..

 

Zapišťali kolesá, podla odhadu niekde pár centimetrov od mojho zadku..

Zastavila som a prudko som sa otočila.. bol to on..

„ čo chceš?“

„zasa ma stražiš?“

„ nie, nestážim.. idem domov a stetol som ťa..“

„jasné... a teraz daj nejaku realitu..“

„naozaj bol som odniesť nejaké veci a kamošovi pomocť presunuť nábytok, sťahuje sa..“

„tak fajn, že mu gratulujem k sťahovaniu a tebe dobru noc..“

„furt si taká protivná?“

„niesom protivná, len sa bránim.. niekedy sa čudujem že ma za dobrotu už dávno nezbili vieš? a také ako ja sa v Bratislave nenosia..“

„ hmmm poď somnou na kávu..“

Kráčala som smerom k domu a on krokom držal na uzde nadupanú káru.. no po tejto vete som sa mu nasúkala do spolujazdcovho okna a prehlásila..

„ jasné.. pojdem.. daj 500 eur a idem s tebou na kávu..“

„ už ma nebaví liečiť ludi zadarmo svojou energiou a láskou..“ mrmlala som si popod nos a opať som šlapala vpred..

„dohodnute 500 eur.. zastavil a otvoril mi dvere..“

 

Bola som príliš unavená, aby som mala zapojene iné káble ako tie na vesmír a doveru v život..

... sadla som si na studenu kožu a lákalo ma pozrieť sa naňho..

„Možem sa na teba pozrieť?“ milujem svoju alkoholicku uprimnosť..

„možeš..“

Vyzula som si topanky , nohy som si zmotala pod seba a pozerala som sa..

Za volantom sedel chalan okolo 26tky.. v teniskách , teplákoch a bielej mikine..

Mal zelené oči , zarastenú tvár.. a jamky v licach.. ked sa usmieval...

 

„za 500 eur si Ťa smiem pozvať aj na ranajky?“ pozrel sa na mna a trošku sa zahanbil keď videl ako uprene som nanho zahladená..

„hou hou.. vypusť tie zdrobneninky.. a áno možeš..“

Zastavili sme asi o dvanasť minut pri dome , ktorý bol od sveta odtrhnutý veľkým plotom.. všade fotobunky.. dokonale zastrihnuté tuje, tráva makučko zelená..

 

„mhm vyzerá totu naozaj pekne.. budem sa cítiť ako Dikaprio na Titanicu?ked nevedel aké vidličky sa načo používaju?“

„nie nemusiš sa báť ja si ťa nakŕmim“

Kokod namyslený zbohatlícky.. prebehlo mi hlavou , zavrela som dvere najsilnejšie ako som vedela a dúfala som že praskne čierne foliové okno..

Neprasklo..

 

Dom bol naojaz krásny.. skor sa približoval filmovemu ako praktickému k životu..

Ale vyzeral naozaj fajn..

Prevládala v ňom biela v kombináci s fialovou , čiernou a teplými otieňami marhulovej farby.. interiér bol dokonale zladený.. bez života.. žiadne flaky.. odlupené rohy , praskliny.. umelá dokonalosť..

Posadil ma na bielu kožennú sedačku blízko kuchyne a obývačky.. 

„čo si dáš?“ zakričal na mna z kuchyne..

„vodku so stopercentným pomarančovým džúsom , teplú vaňu, čisté periny , milovanie plné lásky, na ranajky palacinky s džemom a ráno slniečko na mojom nose.. diiiiiiik“

Ležala som tvárou k stropu na koži , ktorá mi studila kríže..

„ou..ou.. tak ešte raz.. ty lákadlo..“

Vyšiel nový známy na pol cesty ku mne z kuchyne.. držal flašu vodky a okrem mikini mu chýbali aj tepláky.. drahé trenky.. aké som dovtedy potajomky obdivovala na stránkach s drahým spodným prádlom.. dokonalo skombinovaná farba textilu s gombíkmi..

Prudko som si sadla.. a nevedela som či ma viac vydesil jemný obrys jeho penisu pod trenkami , alebo pocit ktorý mi prebehol telom..

„šibe ti? Obleč sa!! Odmietam popíjať alkohol v blízkosti takto odetého neznámeho chlapa..“

„musím ťa sklamať ja som tu doma.. a ja zasa odmietam behať doma naobliekaný ako debil!“ opať zašiel za roh kuchyne..

 

Vyzliekla som si suknu a ležala som v dierkavých punčoškách.. nebudem mu predsa kaziť hru..

Zastavil sa s táckou v rukách daleko odomňa..

„takto sa nehráme..“

„nijé? A prečo?tlačil ma gombík..“

 

Nalial mi džús s vodkou v pomere , kedy je alkohol necítitelný a vy máte pocit že vás opíja džús.. po prípade láska..

Pripravil mi najchutnejšie veci na svete, švajčiarsku čokoládu , ananás!! A vobec nie z konzervy..zrmzlinu a vobec nie algidu.. a smiala som sa na príbehoch neznámeho chlapa..

„Z kade máš tu jazvu na čele?“

„to sa nehovorí..“

Zacítila som že som sa opýtala niečo čo mu nie celkom pasovalo do dnešného večera..

„prepáč..tá jazva na čele ma asi sesterskú jazvu aj na duši však..“

„ no tak nejako..“

„pači sa ti tu?“

Zmenil tému..

„hm.. páči..ale nieje to moj štýl.. ja mám rada život.. a tu nieje..“

„nieje? A čo ti chýba aby tu bol život..?“

„neviem.. pavúk.. aspoň jeden niekde na stene.. špinavý riad.. padnuté vlasy na zemi..

Neviem.. život ..“

Usmial sa.. bez slova..

Opať som  nechtiac zasiahla niečo bolavé a tak sa mi zdalo celkom vhodné že sa mi ozval močový mechúr..

„pojdem cikať..“ vstala som a rýchlo som vyrazila vpred..

Pár metrov od sedačky sa mi noha zašmotlila v chlpatom koberci , zaklbčené nohy.. a rýchly drevený pád..

Ani som nestihla precítiť či mám všetky končatiny celé a objavil sa nadomnou s vystrašeným vyrazom  v tvári.. ruku mi podložil pod chrbát a snažil sa ma zodvíhnuť..

Vyšvihol si ma na kolená a držal ma zovretú pevne a úplne jemno.. cítila som sa ako motýľ..

Sedela som mu v dlaniach a neodolala som..

Chytila som ho za zarastenú tvár a pobozkala ho..pozerala som sa mu do očí a bozkala som mu pusu.. líca..on zatvoril oči.. a užíval si..

Nerozumiem prečo občas urobím takú nečakanú vec.. nečakanú pre obe strany..

Počas svojej puberty som zo svójej spontánnosti bola dosť nešťastná.. dnes sú tiež chvíle kedy by som ju račej vymenila za inú vlastnosť napríklad dochvílnosť.. ale to nebol dnešný prípad..  dnes som bola na seba hrdá,že dokážem vystihnuť krátku sekundu , kedy sú chlapi zranitelný..

Už dávno mi nikoho pusa nepasovala tak ako jeho..

Nemohla som prestať..  každý bozk mi nalieval nádobu radosti čo v sebe mám.. chcela som ešťe, ešťe a ešťe viac..!

mala som pocit že to moc preháňam..už dosť.. dooooooosť... kričala mi hlava..

Nedokázala som upokojiť svoj orálny pud.. a pochopila som že jediná možnosť ako to zabrzdiť je odtiahnuť sa behom sekundy dalej od jeho pier..

Try... štyyy..ri..

Zachytil ma prudko za hlavu a pricucol mi pery..

Obaja sme otvorili kukadlá.. stretli sa nam oči a on sa na mna vyčitavo pozrel či som to myslela fakt že chcem skončiť.. a ja som sa pokrčením čela snažila ospravedlniť a vyjadriť lútosť nad týmto činom ega..

 

Zobudila som sa v jeho mikine.. so spoteným nosom.. v obrovskej posteli, ktorá aj keď som nohy a ruky natiahli kamkolvek.. nemala konca.. a vobec sa mi nechcelo vstať..

Chcelo sa mi ležať v perinach , ktoré nemali začiatok ani koniec.. usmievať sa na slnko, ktoré mi hrialo na tvár a užívať si blaženosť , ktorá mi objímala dušu..

.. Nemilovali sme sa.. teda milovali sme sa bez milovania.. lepšie povedané láska bez milovania..

milovanie bez lásky nebolo v mojom živote naozaj nič vynimočné .. dokonca posledné mesiace , keď moja duša protestovala proti podobným činom som si dokázala lásku vytvoriť.. takú hodinkovú.. ale predsa.. no láska bez milovania..?!

 

kráčala som pomaly po chodbe , chodidlá mi chladila studená dlážka.. a zelené koleno mi propomínalo prekrásny včerajšok..

 

prechádzala som tichými izbami , v ktorých sa ozývali moje kroky.. a nepočula som žiadne známky života..

 

„halóóóó..?“

„je tu niekto..?“

„halóóóóóó..“

 

Bola som tam len ja a ticho..

Pricupkala som do kuchyne .. stol bol prestretý.. z taniera sa na mna usmievali dve palacinky a v pohári ma čakalo studené mlieko..

Asi po treťom hryze som si na stole všimla papier.. papier pre mna..

 

Ahoj lákadielko..

Musel som skoro ráno odísť..

Vjem zmeškal som najkrajšie zobudzanie tej najkrajšej ženy..

V obálke Ťa čaká odmena 500 eur , podla dohody..

Ďakujem za krásny večer..

Patrick..

 

Sedela som potichu a utierala som si slzy.. ktoré mi prerazili niekde z tajnej dutinky duše.. neviem..

 

Peniaze som nechala nedotknuté ležať v obálke.. zdali sa mi hlúpe..

 bezvýznamné.. hlúpe ako celá spoločnosť..

Dni mi ubiehali pomaly.. stále som nanho myslela..

Snažila som sa zistiť , prečo to celé tak smiešne skončilo.. kancelárskym papierom..